Základné rozdiely medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom

Nie každý podnikateľský subjekt má právo výberu spôsobu účtovania.

Viesť účtovníctvo v sústave jednoduchého účtovníctva nie je povinné pre žiadny daňový subjekt. Môžu si ho však zvoliť osoby podľa § 35-40  zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a § 9 zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Všetky ďalšie podnikateľské subjekty zapísaní v obchodnom registri bez ohľadu na to, či sú fyzické alebo právnické osoby, musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

V čom sú teda sústavy rozdielne?

Jednoduché účtovníctvo je akýmsi menej náročným spôsobom vedenia účtovníctva. Je určené pre fyzické osoby, živnostníkov, občianske združenia a atď.. Účtovníctvo sa vedie v účtovných knihách, ktorými sú peňažný denník a kniha pohľadávok a záväzkov. V nich sa evidujú príjmy a výdavky, ktoré sa zapisujú až dňom reálnej finančnej úhrady. Vedenie jednoduchého účtovníctva teda ponúka prehľad o stave finančných zdrojov a finančného hospodárenia v reálnom čase. Na konci účtovného obdobia len jednoducho odčítame výdavky od príjmov a zistíme výsledok hospodárenia.

podvojnom účtovníctve je evidencia omnoho detailnejšia, čo sa prejavuje na administratíve a náročnosti účtovania. Systém spočíva v účtovaní výnosov a nákladov. V rámci toho musí byť zachovaná podvojnosť, čiže každý účtovný prípad zapisujeme na dvoch účtoch – na strane Dal, alebo Má dať. Okrem evidencie príjmov a výdavkov je potrebné evidovať aj majetok. Naň sa pozeráme z pohľadu aktív a pasív a podľa toho ich zapisujeme na pravej (Dal), či ľavej (Má dať) strane súvahy. Tá spolu s výkazom ziskov a strát tvorí náležitosti účtovnej uzávierky.

Správnosť vedenia účtovníctva je pre firmu kľúčová, no pre podnikateľov môže byť zdrojom chaosu a zbytočného stresu. Preto je dôležité sa obrátiť na účtovné spoločnosti, ktoré vám ponúkajú nie len vedenie účtovníctva ale komplexné služby.